Šarpej
FCI kód: 2.2.2.309
História: Prvé zmienky o šar pejoch pochádzajú z roku 206 pred Kr., kedy boli psy podobné šar pejom zobrazované v dielach epochy dynastie Chan. S veľkou pravdepodobnosťou ho Číňania a Tibaťania používali na psie zápasy. Až do roku 1947 patril medzi obľúbené plemená v Číne, avšak komunistická vláda zaviedla neúmernú daň za psa a tak sa spolu s ostatnými plemenami dostal až na pokraj vyhynutia. Chovateľovi Matgo Lawovi z Honkongu sa podarilo v 70. rokoch 20. storočia s pomocou amerických priateľov rasu obrodiť, avšak s pôvodným typom šar peja má dnešný typ neveľa spoločného. Trojuholníkové uši, modrý jazyk, tvrdá srsť a zakrútený chvost mu zostali, dnešný šar pej je však masívnejší, má väčšiu hlavu a je menšieho vzrastu.
Vzhľad: Šarpej je pes strednej veľkosti, štvorcového rámca. Má mohutné telo s primerane veľkou hlavou. Šarpei má plochú a širokú lebku, malé tmavé oči a malé, klopené uši trojuholníkového tvaru. Má široký a tupý nos a mohutné pysky. Hrubý chvost nesie šar pej vysoko a pretočený nad líniou chrbta. Šarpej má typickú krátku a na dotyk tvrdú srsť v rôznych jednofarebných variáciách. Nezameniteľný vzhľad mu prepožičiava voľná koža, ktorá nesmie byť príliš voľná. Srsť nevyžaduje špeciálnu starostlivosť, jeho koži je však treba venovať zvýšenú starostlivosť, pretože je náchylná na rôzne kožné ochorenia.
Charakter: Šarpej je priateľský pes, ktorý sa najlepšie cíti v kruhu svojej rodiny, pričom zvykne rešpektovať len jedného člena ako vodcu svorky. K cudzím sa správa rezervovane. Nie je vhodné cvičiť ho drezúrou, či inými donucovacími metódami. Pri dôslednej výchove a pozitívnej motivácii sa zo šar peja stáva vychovaný pes ochotný poslúchať akýkoľvek povel svojho pána. nes patrí Šarpej medzi vyhľadávané spoločenské psy. Je veľmi živý a tempramentný, nepatrí medzi tzv. „gaučové psy“.
Zdravie: Šarpej je ešte relatívne zdravým plemenom, avšak je zaťažené rôznymi genetickými chorobami. Typickým, pravdepodobne genetickým ochorením je idiopatická mucinóza, ku ktorého častým príznakom patrí škrabanie, pĺznutie, krvavé a hnisavé rany. Kožné choroby sa liečia veľmi dlho, ale neprenášajú sa na človeka. Štenatá sa narodia s kožnou chorobou ak sú ich predkovia nositeľmi génu pre ochorenie kože. V súčasnosti sa u šarpejov prejavuje aj tzv. dedičná horúčka (Familial Shar-Pei Fever, známa pod skratkou FSF) a amyloidóza.
