
Čivava
FCI kód: 9.6.218
História: Čivava je najmenšie plemeno psov. Jeho meno je odvodené od mexického štátu Chihuahua, kde bol jeho výskyt po prvýkrát doložený. Indiánske povesti spomínajú čivavu ako ochrancu zomrelých náčelníkov na ceste do sveta duchov. Nie je však známe, či jeho výskyt v tejto oblasti je pôvodný, alebo či sa tu nedostal s obchodníkmi z Japonska alebo Číny. Jedna z možných histórií čivavy sa datuje k roku 1884 na základe vynaliezavosti Mexičanov predávať čivavy okoloidúcim turistom. V tomto období neexistoval ešte oficiálny názov čivava ale mexicko-texaský alebo arizonský pes vzhľadom miesto, kde boli tieto psy predávane. Postupom času bol predaj spájaný s mexickým mesto Chihuahua z čoho pramení aj originálny názov. V roku 1904 sa dostala prvá čivava do zápisu Amerického kynologického klubu od roku 1942 je uznaným plemenom Medzinárodnej kynologickej federácie.
Vzhľad: Pes najmenšieho vzrastu na svete. Výška v kohútiku sa pohybuje od 15 do 23 cm a hmotnosť od 0,5 do 3 kg. Telo čivavy sa vyznačuje rovným chrbtom, chudými pleciami a hlbokým hrudníkom. Tvar hlavy je mierne okryly s predĺženou lebkou a plochými lícami. Oči sú vzhľadom na výšku čivavy veľké, zasadené daleko od seba tmavej, rubínovej alebo svetlej farby v závislosti od farby srsti. Uši sú nápadne veľké a rožírené v uhle 45 stupňov. Krátkosrstá čivava má krátku srsť, na ušiach a chvoste dlhšiu. Dlhosrstá čivava má dlhú , ale mäkkú a vlnistú srsť na ušiach, zadných končatinách a chvoste vytvára akýsi lem. Obľúbeným symbolom je okružie, nachádzajúce sa na šiji. Farby srsti sú rozmanitého druhu.
Charakter: Spoločenský a oddaný pes, ktorý aj napriek tomu, že patrí medzi trpasličie plemená je schopný pohotovo reagovať, má nedôveru k cudzím ľudom, poľovnícky inštinkt. Vzhľadom na svoju spoločenskú charakteristiku je vhodným spoločníkom pre všetky vekové skupiny. Preferuje jednotlivcov svojho plemena avšak nemá problémy so zhovievavosťou voči iným plemenám.
Zdravie: Dedičným problémom malých plemien je luxácia jabĺčka alebo dislokácia jabĺčka. Trpia tiž hypoglykémiou ,kde hladina cukru v krvi klesne na veľmi nízku úroveň, čo spôsobí " hypoglykemický šok." Keď hladina glukózy v krvi rýchlo klesne, dostáva telo a mozog nedostatok základných živín. Výsledkom hypoglykémie môže byť slabosť, kŕče, bezvedomie, a vo vážnych prípadoch aj smrť.