Jazvečík
FCI kód: 4.1.148
História: Jazvečíky boli zobrazované už na stenách chrámov v starom Egypte. Kamenné a hlinené sošky jazvečíkovitých psov objavili aj v Mexiku, Grécku, Peru a Číne. Pochádzajú z plemena nízkonohých psov. Prvé zmienky o týchto psoch, ktoré sa používali na prácu pod zemou pochádzajú z 5 až 9 storočia n.l., v nemeckej literatúre sa názov jazvečík objavuje v roku 1582. Tieto psy boli šľachtené tak, aby boli pomalšie, lovci ich mohli sledovať a aby ľahko prenikali do nôr líšok a jazvecov. Hladkosrstý jazvečík je považovaný za vývojovo najstarší typ jazvečíka. Najskôr boli jazvečíky používané iba ako lovecké psy, v dnešnej dobe sa rozšírili ako spoločenské plemeno, ale sú stále využívané i v poľovníctve.
Vzhľad: Jazvečík je nízky krátkonohý pes s pretiahnutým, dobre osvaleným a pevným telom so smelo vyzývavým držaním hlavy a inteligentným výrazom. Napriek krátkym nohám nesmie vyzerať zakrpatene alebo ťažkopádne, ale ani príliš vychudnuto alebo lasicovito. Hmotnosť sa pohybuje okolo 3 kg. Má krátku, dlhú alebo drsnú srsť, ktorá môže byť rôzne sfarbená (jednofarebná, dvojfarebná, škvrnitá), pričom biela farba nie je žiaduca.
Charakter: Jazvečík je osobnosť s dominantnými sklomni, inklinuje k samostatnému rozhodovaniu. Potrebuje veľmi dôslednú výchovu a vedenie, neznáša však tvrdé zaobchádzanie, nie je vhodný pre ľuďí slabých pováh alebo naopak vyžadujúcich otrockú poslušnosť. Pri spravnom vedení je vynikajúcim spoločníkom aj pracovným psom. Jazvečík je hrdý, tvrdohlavý, inteligentný, chápavý a dôstojný pes, nesmie sa prejavovať agresívne alebo naopak bojazlivo. Pre všetky typy jazvečíkov je na prvom mieste ich rodina. V prítomnosti cudzích ľudí sa chovajú rezervovane a väčšinou ich ignorujú. S ostatnými psami vychádzajú dobre i keď niekedy si trúfajú na väčšie psy, ako sú oni sami. Vzhľadom k ich loveckému pôvodu sa neoporúča chovať s jazvečíkom iné domáce zvieratá.
Zdravie: Medzi najčastejšie choroby patrí Obrna jazvečíkov, Cushingov syndróm ( nadmerná produkcia hormónu nadobličiek ), hluchota, epilepsia, nekostnatenie chrupaviek, Von Willebrandova choroba ( porucha zrážania krvi ), skrivenie hornej čeľuste a atrofia sietnice.
