Anglický kokeršpaniel
FCI kód: 8.2.5
História: Predpokladá sa, že meno kokeršpaniel je odvodené od spôsobu loveckého použitia, hlavne pri love sluky lesnej - woodcock. J.Watson v roku 1907 publikoval názor, že meno kokeršpaniel vzniklo odvodením z pojmu cock shooting, čo znamená strielanie vtákov. To podporuje aj fakt, že lovecké španiele boli v minulosti používané pri práci v húštinách a krovinách pri love pernatej zvere. Najznámejším a najrozšírenejším, ale nie najstarším a najpôvodnejším španielom je anglický kokeršpaniel. S výnimkou velššpringeršpaniela sa španiele storočia delili len na vodné a poľné (prvý krát v literatúre v roku 1386). Čoskoro po uznaní plemena boli kokeršpaniele považované hlavne mimo Anglicka za vzácne psy okrasne poľovné a pre svoju prítulnosť a učenlivosť boli chované ako prepychové psy, čo sa prejavilo najviac v Amerike v podobe amerického kokeršpaniela.
Vzhľad: Anglický kokeršpaniel dorastá do výšky 41 cm v kohútiku, čím sa radí medzi stredne veľké plemená. Stavba tela tejto rasy je robustná. Temeno a nos sú rovnakej dĺžky, ňufák je hranatý. Oči nesmú byť svetlo sfarbené, majú mať tmavohnedý alebo tmavoorieškový odtieň. Uši sú nasadené nízko, sú dlhé a porastené dlhou, hodvábnou srsťou. Chvost je nesený v jednej rovine s chrbtovou líniou. Typická je pre toto plemeno hustá, hodvábna srsť vyžadujúca si zvýšenú starostlivosť. Môže byť zafarbená rôzne, jednofarebné jedince okrem znaku na hrudi nesmú mať na tele bielu farbu.
Charakter: Anglický kokeršpaniel je veselý, spoločenský, bezstarostný a športový. Toto pôvodne poľovné plemeno potrebuje veľa pohybu, predovšetkým ak zbožňuje potravu. Miluje lesy, polia, lúky a hlavne vodu. Je neunaviteľný. Spájajú sa v ňom inteligencia, dobrota a prefíkanosť. Je verný a výborný strážca. Je to šikovný pracovný pes aj obľúbený spoločník.
Zdravie: Anglický kokeršpaniel je jedným z typických plemien, u ktorých sa najčastejšie vyskytuje autoimunitná hemolytická anémia. Príznakmi choroby je rýchly nástup apatie a slabosti, blednutie slizníc až žltnutie spôsobené rozkladom krvného farbiva, zväčšená slezina, zvracanie, drobné krvácanie na slizniciach. Základom úspešnej liečby je včasná diagnóza a zahájenie liečby, čo nie je vždy také jednoduché, pretože sa môže ľahko zameniť s inými ochoreniami. Ďalšie ochoreni, ktorým trpia tieto psy je dysplázia bedrových kĺbov, čo je vývojová abnormalita koxofemorálneho kĺbu s preukázanou dedičnosťou. Je to časté ortopedické ochorenie v populácii psov spôsobujúce zmeny na hlavici stehnovej kosti a acetabulárnej kĺbnej jamke v panve.
